KOROK
Korok je vlastne kôra korkového duba (Quercus suber), ktorý rastie v oblasti stredomoria, a je pozoruhodný najmä tým, že olúpaná kôra mu znova dorastie ako jašteričke chvostík. Pre túto vzácnu vlastnosť (a tiež pre iné vzácne vlastnosti korku) sú korkové duby odsúdené k pravidelnému a doživotnému lúpaniu (dožijú sa asi 180 rokov). Prvý raz ich zbavia panenskej kôry (virgin cork), keď dosiahnu 70 cm „v páse“ (teda vo veku asi 25 rokov), a od tých čias ich rovnaká procedúra čaká každé deviate leto. Korok dosiahne slušnú kvalitu až po treťom zbere a z dospelého stromu vo vrcholnej forme (asi 80-ročného) sa olúpe približne 200 kg kôry.
Korok nie je nijaký nový „vynález“. Už pred viac ako tisíc rokmi ním Egypťania uzatvárali svoje amfory a starí Gréci si z korku robili sandále a plaváky na rybárske siete. Asi najväčšiu popularitu dosiahli korkové duby vďaka značke Dom Perignon. Práve toto šampanské sa začalo od roku 1680 uzatvárať korkovými zátkami namiesto dovtedy používaných drevených. Pretože dôvody Dom Perignon boli veľmi logické a praktické, tento počin znamenal začiatok masového používania korku vo vinárstve.
Cesta korku však neskončila vo fľaši s vínom. Pôvodne sa až 75 % tohto materiálu považovalo za bezcenný odpad, čo zrejme koncom 19. storočia veľmi trápilo Američana – Johna Smotha. Prišiel na myšlienku rozomlieť zvyšky korkovej kôry, ktoré ostali po výrobe zátok, a pomletý korok zlisovať a pomocou rôznych spojív znovu zlepiť do blokov (tzv. aglomerovaný korok). Tento postup otvoril nové možnosti na využitie korku a naštartoval rozvoj korkového priemyslu. Od začiatku 20. storočia sa teda korok používa ako izolačný i dekoračný materiál, a v neposlednom rade aj ako podlahovina s pozoruhodnými vlastnosťami. Dnes je najvýznamnejším producentom korku Portugalsko, korkové duby však rastú aj v Španielsku, Taliansku, južnom Francúzsku, Severnej Afrike a stredomorských ostrovochAký vlastne korok je a prečo?
Korok vďačí za svoje neobyčajné vlastnosti svojej zvláštnej štruktúre. Jeden kubický centimeter korku obsahuje asi 40 miliónov mŕtvych buniek, ktoré sú naplnené vzduchom. Vzduch tvorí asi 50 % objemu, steny buniek sú zložené najmä zo suberínu, celulózy a vosku. Práve pre túto skladbu je korok pružný a má vynikajúce izolačné vlastnosti. Vzduch, ako je známe, je výborný tepelný izolant a suberín spolu s voskami bránia prestupu tekutín a plynov. To v spojení s mimoriadnou schopnosťou regenerácie po stlačení robí z korku ideálny materiál nielen na uzatváranie fliaš s vínom. Teplá, nenasiakavá a pružná, to sú predsa ideálne vlastnosti aj pre podlahu.
Korok nenasiakavý, dobre odoláva aj plesniam, a tak sa hodí aj do vlhkého prostredia kúpeľne či kuchyne (samozrejme, s vhodnou povrchovou úpravou). Z lakovaného povrchu korku sa ľahko odstraňuje prach a korok nie je vhodným prostredím ani pre roztoče – čo zase poteší najmä alergikov, astmatikov a ich rodičov. Vďaka mikroskopickým vzduchovým vankúšikom v štruktúre korku je tento materiál na dotyk mäkký a teplý. Pretože vzduch je výborný tepelný izolant, odvádza korok len minimum tepla z povrchu ľudského tela. (Tento fakt dokázali Japonci pri skúške, cieľom ktorej bolo zistiť tepelne najkomfortnejšiu podlahu – zvíťazil korok, drevo sa umiestnilo na druhom a PVC na treťom mieste.) Pružnosť a mäkkosť korku je príjemná nielen pre kĺby, ale poteší aj to, keď sa vyrovnajú odtlačky po ihličkových podpätkoch a drobných detských vylomeninách, časom sa vyrovnajú aj jamky od nožičiek nábytku a korková podlaha je vďaka svojej mäkkosti aj tichá.