Atrament

Atrament - sa začal používať už v staroveku.

V staroveku bol atrament čiernou tekutinou získanou zo sépií, ale aj z gumy, či sadzí.
Egyptský atrament bol tuhý. Zvlhčoval sa vodou a preto pisári mali pri miske s atramentom aj nádobu s vodou. Egypťania používali čierny a červený atrament. Červeným atramentom písali iba mená bohov.

V starovekom Ríme sa atrament vyrábal z modrej skalice a odvaru z dubovej kôry.
Stredoveký atrament bol zložený zo zmesi z modrej skalice, dubovej kôry, gumy, dažďovej vody, piva, vína a octu.

V stredoveku bolo populárne písať farbou. Využívala sa najmä červená, strieborná a zlatá, tiež modrá, zelená, žltá či fialová. Červenou farbou sa písali nadpisy a iniciály. Aj poniektorí cisári sa radi podpisovali červenou farbou, najmä byzantskí. Chceli tak zdôrazniť svoju veľkosť, pretože červená farba slúžila na zvýraznenie textu. Zlatou alebo striebornou farbou sú napísané mnohé cenné rukopisy.

Železodubienkový atrament alebo železogalový atrament je atrament fialovo-čiernej farby, vyrábaný zo solí železa a tanínu z rastlinných zdrojov (dubienky a síran železnatý). V Európe bol bežne používaný od 12. do 19. storočia.

Reakcia zaisťujúca vznik tohto atramentu je doložená od čias Plínia (23-79), ktorý používal skalicu zelenú ako liečivo a dokazoval ju pomocou trieslovín.

Aj keď bol dubienkový atrament pravdepodobne známy veľmi dlho, nie je isté, odkedy sa používa masívne. Prvé zmienky sú v knihe Encyklopédia siedmich slobodných umení od Martiana Capellu z 15. storočia. Nie je isté, kedy došlo k prechodu z atramentu vytváraného zo sadzí na dubienkový atrament, ale vo vrcholnom stredoveku bol hlavným atramentom atrament dubienkový. Hlavným dôvodom prechodu bola pravdepodobne jednoduchá príprava dubienkového atramentu. Atrament sa pripravoval krátko pred písaním, pretože sa nedá príliš dlho skladovať - ​​pri dlhom skladovaní vytvára zhluky na dne nádoby. Tiež môže vysychať okolitá kvapalina.

Zdroj: Wikipédia - upravované